Firmy sa pri odpočte na výskum a vývoj osmeľujú. Štát ich však trestá za dieru v zákone
Aj keď sa slovenské firmy sa do odpočtu na výskum a vývoj stále príliš nehrnú, v posledných rokoch sa ich počet pomaly zvyšuje.
Aktuálne prípady zamietnutých žiadostí o dotácie od Agentúry na podporu výskumu a vývoja pre technologické spoločnosti sú však strašiakom, ktorý otvára tému vážneho konfliktu medzi možnosťou žiadať o ne a zároveň si uplatňovať odpočet. Na toto riziko upozorňujú odborníci zo spoločnosti Ayming Slovensko, ktorí zároveň volajú po nutnosti urýchlenej zmeny nejednoznačne nastavenej legislatívy.
Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) v súlade so zákonom číslo 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov každoročne vyhlasuje verejnú výzvu na podávanie žiadostí na riešenie projektov výskumu a vývoja v jednotlivých skupinách odborov vedy a techniky podľa § 6 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základnou snahou agentúry je pritom zvýšiť kvalitu výskumu a vývoja prostredníctvom súťaže všetkých žiadateľov v konkurenčnom prostredí so zreteľom na priority vládou schválenej stratégie pre oblasť výskumu a vývoja „Poznatkami k prosperite – Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky“.
Slovenské firmy môžu predkladať návrhy projektov zo všetkých oblastí výskumu a vývoja s dobou trvania maximálne 48 mesiacov. Podmienka pre zapojenie sa do výziev pre APVV je aj osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, ktoré nebráni spoločnosti využívať odpočet na výskum a vývoj, pokiaľ nerealizuje projekt za účelom predaja nehmotných výsledkov výskumu a vývoja, respektíve dodatočne nepredá nehmotné výsledky výskumu a vývoja, nakoľko právo uplatňovania má daňovník, ktorému svoje know-how predala. V praxi je možné identifikovať najmä dva prípady, v ktorých dochádza k predaju nehmotných výsledkov výskumu a vývoja. Tým prvým je zákazkový vývoj pre externého partnera a druhým vnútropodnikový vývoj, kde ide najčastejšie o nadnárodné spoločnosti, ktoré na Slovensku prevádzkujú kompetenčné centrá pre výskum a vývoj (R&D centrá). Práve tie doplácajú na získanie osvedčenia najviac. Takmer 100 % ich výskumných a vývojových činností sú totiž služby vývoja pre materskú spoločnosť alebo iné zahraničné pobočky, a teda sú z uplatňovania odpočtu na výskum a vývoj prakticky vylúčené.
„Rozumieme dôvodom, prečo legislatíva zabraňuje zdvojenému uplatňovaniu odpočtu na výskum a vývoj na tú istú činnosť/náklad. Súčasný zákon však nijakým spôsobom nezohľadňuje, či si daňovník nakupujúci nehmotné výsledky výskumu a vývoja, respektíve know-how, uplatnil odpočet, alebo či náklady na obstaranie tohto externe dodaného know-how vôbec zahrnul medzi uplatňované výdavky,“ hovorí odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko.
Ten zdôrazňuje, že mnohé R&D centrá sa často dostávajú do situácie, kedy musia vyhodnotiť, či sú ochotné podstúpiť riziko a neistotu spojenú s prípravou projektu pre dotačnú výzvu a na 6 rokov si zablokovať možnosť uplatňovať odpočet na výskum a vývoj, alebo sa nebudú uchádzať o granty, ktoré by im mohli pomôcť aj v rámci vnútropodnikovej konkurencie. Na ilustráciu spomína, že veľké spoločnosti čerpajú približne 75 % z celkovej úspory generovanej prostredníctvom odpočtu a v rámci vnútro-skupinových nákladov prakticky počítajú každé euro z ušetrených nákladov. „Myslím si, že touto zbytočnou komplikáciou pri štátnej podpore výskumu a vývoja ich dostávame z dlhodobého hľadiska do nevýhodnej situácie, na ktorú v konečnom dôsledku doplatíme my všetci,“ pridáva Repko zo spoločnosti Ayming Slovensko.
Odborník na odpočet na výskum a vývoj preto navrhuje primárne upraviť aktuálne znenie legislatívy tak, aby umožňovala dohodnúť sa predávajúcej a nakupujúcej strane na tom, kto si uplatní odpočet na výskum a vývoj. Okrem toho Repko volá po zrušení obmedzenia uplatňovania pre držiteľov osvedčenia vykonávať výskum a vývoj, pokiaľ sú nehmotné výsledky výskumu a vývoja predávané do zahraničia. Takisto dôrazne odporúča umožniť firmám, ktoré realizujú vývoj ako vnútro-skupinovú službu, uplatňovať náklady do odpočtu podľa dohody v rámci skupiny, ak sídlia obe strany na Slovensku, a rovnako zrušiť obmedzenie uplatňovania, ak strana, pre ktorú je vývoj realizovaný, sídli mimo územia našej krajiny.
O odpočte na výskum a vývoj
Odpočet na výskum a vývoj je forma daňového zvýhodnenia, ktorá umožňuje firmám venujúcim sa inovatívnym projektom znížiť svoj daňový základ, prostredníctvom opätovného uplatnenia nákladov, vynaložených na realizáciu vlastných projektov. Reálne si tak spoločnosti môžu znížiť svoje výdavky na výskum a vývoj o 21 %, respektíve 24 %. Jeho cieľom je podporiť ekonomický rast a inovácie tým, že odmeňuje spoločnosti za ich výdavky do riešení s pridanou hodnotou.
Firmy, ktoré investujú do projektov vlastné prostriedky, či už pracujú na novom produkte, inovujú svoje portfólio, alebo aplikujú pre nich neznámu technológiu, si môžu odpočítať 100 % týchto výdavkov zo svojho daňového základu, čím si znížia daňovú povinnosť. Výhodou je, že odpočet nemá sektorové ani veľkostné obmedzenie, a spoločnostiam naň vzniká nárok úplne automaticky. Pri nesprávnom uplatnení sa však firmy môžu dostať do závažných problémov.
Podobné články
28. novembra 2025
4m
Prípadová štúdia: Slovenské elektrárne
28. novembra 2025
4m
Dynamický a úsporný LEXUS RX 450h+
28. novembra 2025
5m
Jesenná ITAPA 2025: Systém, ktorý fungoval včera, už nestačí
28. novembra 2025
3m